Motorové výzvy
Keď má niekto z mojich priateľov v hlave nejaký sladký nápad a nechá ma nech sa pohrám... Je to skvelé!
Napíšem teda na rovinu, že autá nie sú moja parketa. Dalo by sa povedať, že väčšinou ich rozdeľujem podľa farby. Môj oco sa v nich ale vyzná. Nebudem zo seba preto robiť nejakého machra – v tomto smere sa učím stále a vidím to teda na riadne dlhú a ťažkú školu.... :D
Keď ma oslovila moja veeeľmi dobrá kamarátka a jej syn, aby som vyrobila sladké prekvapenie pre jej manžela ani na chvíľu som nezaváhala. A to aj napriek tomu, že som mala o sebe veľa pochybností. Kamarátka je skvelá kamarátka, veľakrát mi pomohla a jej rodinka samozrejme tiež. A tu zrazu predo mnou stála výzva v podobe starej, poctivej oranžovej tatrovky. Milujem staré veci. Všetky tie, čo dýchajú určitou históriou.
Keď som bola -násť ročná, presne som vedela aký plagát budem mať nalepený v izbe na stene. Nikdy v živote by ma nenapadlo, že budem mať raz vo svojej kuchyni nalepený technický výkres nejakého auta. Ale stalo sa. Stojí tu predo mnou teda riadna výzva. V prvom rade v tom, že síce mi technický výkres dačo okrajovo hovorí, ale nič moc extra. V druhom rade je to samotné auto – k tomu ešte nejaký nákladiak... V treťom hlas čo vo mne kričí: „ÁNO UROB TO!“ On je ten, čo chce aby som posúvala svoje hranice a dôveruje mi. Štvrtá najpodstatnejšia vec - torta je predsa pre jedného z úžasných ľudí. A teraz: pretvor to do sladkej, chutnej podoby! Nie som dokonalá, aj na mojej práci vidím veľa nedostatkov čo ma ale posúva vpred. Snažím sa. Nevzdávam sa. Milujem tie výzvy, lebo vždy je to o posunutí pomyselných hraníc a o človeku, ktorý mi dôveruje. Nemôžem predsa sklamať. Všetko čo robím sa snažím robiť na maximum.
Tak nejak podobne to bolo aj pri mojom prvom aute značky Subaru. Teeeda poviem vám, to mi dalo asi viac zabrať. Možno to bude tou prácou s marcipánom zo sušeného mlieka. Lepšie sa mi pracuje s ľahko tvárnou hmotou, ktorú bežne používam. Pri modrom Subaru to bolo omnoho viac o chuti. Predsa len, nerobievam s marcipánom každý deň a chcela som aby auto bolo proste také aké má byť.
Za ďalšiu výzvu čo sa týka áut považujem škodovku. Delím podľa farby - tak červenú, takú bez strechy... s dvomi postavičkami vo vnútri. Vanilkovú, s ovocím.... uff teda.... tá „nočná o posunutí ďalších hraníc„ je nezabudnuteľnááá. ( nejdem ďalej rozpisovať. Kto bol pri mne vie – ale aj sranda bola ) Za technické rady a asistenciu aj o štvrtej nadránom - keď to stále nevzdávam - ďakujem mojej polovičke, lebo bez toho by to nešlo. Veď povedzme si úprimne: muž. :D :D :D To sú také tie mužské motorové lásky. Nakoniec to bolo síce auto s technickou závadou v podobe „vytekania oleja“ z čoho som bola veľmi nešťastná, ale v konečnom dôsledku myslím, že účel splnilo.
Moja posledná motorová výzva bol karavan. Jedna vec je bývať v ňom kdesi v peknom prostredí, užívať si dni voľna a iné je dať mu tú sladkú, voňavú podobu Hllavne keď je pre človeka, ktorý ho vlastní v skutočnosti a pozná na ňom každý detail ...
Vždy cítim obrovskú zodpovednosť pri všetkom čo robím a pri všetkých na kom mi záleží. Aby bolo všetko tak ako má, aby to auto nielen urobilo radosť, potešilo, chutilo, ale aby bol aj zážitok z takého darčeka sladko nezabudnuteľný... :D
Každopádne verím že som vás sladko potešila, priatelia..... :D :D :D
