Najlepšia mama 

Mám najlepšiu mamu na svete!

Napíšem veru úprimne, že najjednoduchšie sa mi písala úvodná veta. Áno, lebo je to tak ! Rozpísať už prečo je to tak, bude ( a je ) už zložitejšie. Je ťažké niekedy vysvetliť prečo. Prečo je predsa otázka, ktorá sa vyslovuje snáď najčastejšie.... Odpovedať na ňu je však veľmi náročné.

Človek sa učí celý život a životné lekcie sú najlepšie lekcie, aké človek môže absolvovať. Ja tiež nie som výnimka, a mám pocit, že u mňa to ide z lekcie do lekcie. Ale učím sa. :D :D :D  To je to podstatné.

Keď som bola malá, presťahovali sme sa vlastne zo dňa na deň. Z dediny, do iného mesta.... Len brat, ja a mama. Teperila sa s bratom a so mnou do škôlky a školy každé ráno autobusom ( pozdravujem bývalého šoféra autobusu: Jozefa – musím spomenúť lebo sú ľudia, čo vo vašom živote majú byť a aj keď sa životné cesty rozdelia, ak sa majú spojiť, opäť sa spoja ), pričom stihla prísť do práce, po práci navariť, upratať, učiť sa s nami... a mnoho iného :D A ako deti sme jej dali teda riadne zabrať. Nebila nás, vedela zakričať. Nemali sme veľa, ale snažila sa. Aj napriek tomu, že sme jej to žiadno neuľahčovali. Teda vlastne najmä ja.... ( nejdem plne rozpisovať – mama vie ) Často sa mi zdalo, že je nespravodlivá. Mala som na starosti mladšieho brata, pričom som nemohla ísť hocikedy hocikde... Každú povinnosť ( aj keď sa jednalo o vynesenie smetí ) som brala ako stráááášnú kopu povinností. Teda vtedy som mala taký pocit.... Nemali sme toľko čo naši rovesníci. Dnes sa ale nesťažujem. A vlastne: mala som pekné detstvo: skoro každý víkend a prázdniny u babky, cez leto dovolenky – v stane, v hoteli v Dudinciach, v Chorvátsku... Neboli časté, ale o to viac si ich vážim a pamätám :D :D :D

Keď som bola už staršia a občas sa mi podarilo niečo vyparatiť, len povedala: „ Chceš byť ako dospelá, tak sa správaj a rob ako dospelá“. A tak aj bolo. Poviem vám teda, to bola lekcia! :D :D :D ( dnes spomínam s úsmevom a ďakujem babke za záchranu v podobe oslobodenia od podaktorých činností )

Vždy, vždy, vždy ma mama učila a vysvetľovala, prečo sú veci tak ako sú, prečo sa deje to a ono, prečo sú ľudia rôzni,  prečo nám neprislúcha nikoho súdiť. Ako by sa mal človek správať a prečo to vždy nie je tak ako chceme.... A tých nekonečných PREČO je ( a bolo ) oveľa viac... .

DNES som mamou aj ja a DNES viem....

Moja mama zažila neskutočné životné lekcie. Veľké obdivujem a veľké ĎAKUJEM vlastne nikdy nebude také veľké, lebo povedať sa to tak veľkolepo predsa nedá. Je málo povedať PREPÁČ. Hoci to môžete hovoriť stále, nikdy to nebude dostatočné. Aj keď mama dnes povie – „ja som sa nehnevala, aj keď to bolelo ale malo to tak byť“. Moja mama má v sebe neskutočnú silu.

Asi zo všetkého toho múdra mi najviac utkvela v pamäti veta: „ V živote ti neprajem nič zlé. Len jedno také dobré dieťa ako si ty “. Múdra to veta. Neskutočne múdra a taká pravdivá.... No veď bola som „dobrá“ so všetkým čo ku tomu patrí ( ja som vám bola také chalanisko tušííím ... ).   Obdivujem ju, že sa zo mňa nezbláznila :D :D :D A už viem a hlavne chápem, ako sa vždy bála.

Preto dnes vidím veľa vecí inak. Preto som taká, aká som. A som nato právom hrdá. Lebo za to, čím som dnes, vďačím mojej mame a životným lekciám :D :D :D A nebojím sa to povedať nahlas.

Mama je mama. A to vo všetkých ohľadoch. Ja môžem zatiaľ len dúfať, že jej to raz stihnem oplatiť.

Mami, ĎAKUJEM za všetky slová, všetky úsmevy, ale aj slzy. Za všetku pomoc, za všetok čas. A hlavne čas. Ten je predsa nenahraditeľný, nevyspytateľný, nedá sa vrátiť späť.... ( škoda – mal by sa dať ) Ale aj to je jedna zo životných lekcií – poznáte to....  Život je ako hodina matematiky: občas chcete aj chyby napraviť ale nedá sa – ZVONÍ.... 

ĎAKUJEM MAMI, SOM RADA ŽE SI !!!

P.S. : Obdivujem všetky maminy ( aj otcov čo musia byť maminami  ) čo všetko zvládajú – aj keď viem, že často majú pocit, že sú tými najhoršími maminami pod slnkom ( deti to vedia najmä v puberte pripomenúť – poznám to aj ja ) Maminy: pokiaľ sa vaše dieťa vie usmievať, viete ho pohladiť, pobozkať, zabezpečiť oblečenie, stravu a nejakú tú drobnosť:  ste najlepšie maminy na svete !!!!! 

 

A ja si počkám, kým budú „maminami“ moje deti... :D :D :D