Keď papáme za otecka a za mamičku... 

„Keď všetko pekne spapáš, tak uvidíš aký obrázok je na tanieriku“

„Rýchlo papaj, lebo ti to ježko spapá“

Aj vy ste dostávali také otázky, keď ste ako deti nechceli papať? Ja áno. :D

Milujem staré veci a keď sa ku tomu pridružia spomienky .... je to dokonalosť sama.

Tanieriky si poctivo strážim, sú po mne. Vyčaria mi úsmev na tvári a hneď sa chcem vrátiť do detských čias... Keď varila a piekla babka.... Vtedy všetko krááásne rozvoniavalo a chutilo ..... tá chuť bola jednoducho božská. Veď babky vedia variť a piecť predsa len najlepšie.

Tie jedlá -  čo akosi stačilo na ne pozrieť a už nechutilo... ach jaj. V mojom prípade to boli všakovaké prívarky  a áno.... špenát. Tak ten som rozhodne nemusela. Bol škaredý, zelený. Čo na tom, že je plný vitamínov? Ale vo mne akosi vždy tá zvedavosť zvíťazila. Aj keď som mala tušenie aký obrázok sa bude asi na tanieriku nachádzať, vždy bola nádej, že obrázok je možno iný..... :D Ach, tá moja zvedavosť ! Aj predstavivosť, keď sa lyžička premieňala na letiace lietadielko, ktoré letelo a letelo pričom letelo aj do kruhu. Alebo keď rodičia počas kŕmenia pospomínali celú rodinu. Veď napapať sa treba za maminu, za tatina, za bratčeka, za sestričku, za babku, za dedka... u nás aj za psíkov Dorku a Zorku. ( ešte že niektoré domáce zvieratká nemali mená.... ) Keď však bolo moje obľúbené jedlo, hádam ho nenechám pre ježka z obrázku... :D :D :D  

Niektoré tanieriky mám celý set : malý plytký, veľký plytký, hlboký, dokonca aj šálku s podšálkou. Akoby som bola opäť dieťaťom. Pri jednom hlbokom tanieriku ( čo už má obrázok riadne vyblednutý a s tým motívom ho mám len jeden jediný ) zavriem oči a dodnes cítim vôňu dokonalého vývaru od „bratislavskej“ babky. Niektoré vône, chute a pocity sú nezabudnuteľné....

Neviem ako vy, ale ja milujem retro a krásne a voňavé spomienky....