Vysvedčenie

Nedávno na jednej sociálnej sieti „obletel“ príbeh o chlapcovi, ktorému pani učiteľka nedala vysvedčenie, lebo prepadal. Prváčik.

Ak je tento príbeh pravdivý, tak je to smutné. A to veľmi.

Škoda, že niekto dokáže ohodnotiť tak, že prváčik prepadá...... L Určite má chlapec talent na niečo iné. Len to niekto v ňom nevidí..... L

Povedzme, že ja som už zo školy riadne dávno preč. Ale na niektoré udalosti sa nezabúda. Nebola som najlepší žiak. Nemávala som jednotky od hora až dole. Bola som čertisko :D Pozdravujem moju prvú pani učiteľku triednu. Vtedy ešte slečnou bola :D Pamätám si akoby to bolo včera, keď mi v prvej triede na základnej škole vybrala môj obrázok stromu na výstavku. A dala mi zaň velikánsku jednotku. Strom kreslený uhlíkom. Bol môj! Môj! Môj! Na konci školského roka mi ho pani učiteľka dala domov. Ako pyšne som ho prvé prázdniny ukazovala ujovi a vlastne všetkým. Ujo krááásne, maľuje, modeluje. Tak od neho dostať pochvalu v tejto oblasti je proste WOW ! Ani zaspať som nemohla.

Nepamätám sa, ako sa kto v triede učil. Skôr si pamätám ako sme sa hrávali :D

V tretej triede sme sa presťahovali, do iného mesta, do inej školy. Čakali ma noví spolužiaci, nové prostredie... Asi by som dnes už poplietla mnohé mená. Ale aj tak.....

Nezabudnem na spolužiaka, ktorý meškal na vyučovanie a namiesto „Dobrý deň“ pozdravil „Česť práci „ čo sa už dávno nepoužívalo. Prišlo mi to originálne. Nezabudnem na spolužiačku, ktorá sa učila vždy zo všetkých predmetov perfektne ( čo nebol môj prípad ). Nezabudnem na pani učiteľku Hamarovú, ktorá bola podľa mňa najlepšou a najspravodlivejšou učiteľkou na škole. Ani na niektoré hodiny chémie.... ako mňa tie vzorce nebavili.... A vie pani učiteľka čo je to CaCao??? No predsa Kakao!!! :D ( to vám bola vtedy taká novinka v žltom plastovou obale – taká dobrota do mlieka ) Nemala som rada dejepisárku, lebo ju bolo veľmi cítiť cigaretami a akosi sme si „nesadli“ ..... Vedela, že viem veľa o histórii hradov a že ovládam Dobšinského príbehy naspamäť??? Nevedela.

Istý čas som musela preležať v nemocnici... ( ďakujem všetkým spolužiakom, čo ma boli pozrieť a aj tým, ktorí napísali keď som musela ísť do nemocnice v Martine ) A aj v nemocnici sa učí. V pyžamách a županoch ( vtedy ešte ) ale učí sa.  A aj známky sa dostávajú. Ja som vtedy od nemocničných učiteliek nedostala ani jednu trojku. Len jednotky a dvojky. Keď som prišla späť do školy, v škole mi známky z nemocnice ( za viac ako tri mesiace ) nechceli uznať. L A taká som bola na ne hrdá ....  Pani učiteľka z angličtiny mi nechcela oznámkovať projekt, ktorý sme mali na domácu úlohu, lebo som ho mala podľa seba, aj s fotkou a bez jedinej chybičky. Vraj mi ho robil niekto iný. Nerobil. Urobila som ho sama, podľa seba. SAMA! Asi som nikdy nedostala na ZŠ lepšiu známku z AJ ako 3. Neviem presne. Nezabudnem na trojku z výtvarnej výchovy, ktorú mi dala pani učiteľka „ ako stojíš tak ma ľúbiš“. Taká nešťastná som bola z toho... L L L Podľa mňa výtvarná a telesná by sa nemali známkovať vôbec. Veď tie čarbanice napríklad od Warhola, Van Ghoga, Picassa a iných autorov - aký majú úspech!!!

Nemala som rada porovnávanie horšieho žiaka s tým najlepším v triede – pri tabuli.... nedajbože keď prišla nejaká kontrola.... Vedia o tom, že nie každý z detí zvláda takého situácie??? L Hlavne z tých slabších – boja sa, že pochybia a bude to pre ne znamenať hanbu. A zasmeje sa celá trieda....

Pamätám si na niektorých, ktorí sa báli preskakovať na telesnej kozu... Chlapci sa posmievali dievčatám a my pomenší sme málokedy skočili ako bolo treba. Nuž, každý má talent na niečo iné... Zo mňa športovec nikdy nebol, ani nebude. A to som zväčša trávila celé leto s kamarátkami skákaním na švihadle a preskakovaním gumy.

Nezabudnem, ako mi jedna pani učiteľka povedala ( mne a ešte jednému dievčaťu ) že z nás nikdy nič nebude.... Tak to sa zabudnúť nedá...... Vedela o tom, že to dievča má doma chorú mamu, že musí chodiť každý deň na nákupy a vláčiť ťažkú tašku hneď zo školy? Že doma upratuje, varí, zavára, lebo mamina pre chorobu nevládze???  

Rozhodnúť sa kam na strednú školu v štrnástich rokoch je ťažké.... A keďže sa neotváral obor na ktorý som sa hlásila, v podstate kde ma dali, tam som bola. Na strednej škole som mávala z anglického jazyka dvojky, zmaturovala som zo všetkého na samé jednotky – aj angličtiny. Mala som spolužiačku, ktorá sa učila horšie, po skúškach odišla na zdravotnú a tam mávala super známky. Dnes je z nej zdravotná sestra, ktorú si chvália. A baby, som rada že tie slohy boli lepšie ako ten môj! :D :D :D ( veď viete )

A viete čo? Predsa len zo mňa niečo je! Som mamou troch detí, mám strechu nad hlavou, prácu ktorá ma baví. A pečiem, varím, píšem si po svojom. :D Skladám básne, v triede na strednej som písavala slohy....  Ďakujem všetkým ( hlavne tým čo boli oveľa lepší ako ja ), že vám dnes môžem sem tam piecť, že vám chutí a že sa vám páči to, čo robím JA! :D :D :D        

Prváčik by prepadnúť nemal. A vlastne nikto by nemal prepadnúť. Nie je to motivačné. Ak sa niekto nevie naučiť tak, ako je na Slovensku zvykom nalinkované, tak to treba skúsiť inak....   Nik nie je taký hlúpy že nevie nič. Verte vie to, len to chce povedať svojimi slovami. A o to by malo ísť. Nie je podstatné že sa niekto naučí poučku, ale či vie, ako to skutočne funguje. Lebo aj život dáva rany a facky, nedáva možnosť zopakovať si ho.

Ja veľmi pekne ďakujem pani učiteľkám Chudejovej, Novotnej, pani učiteľke Tamare ( ktorej som vraj utekala zo škôlky ) a pani družinárke -  že vo mne videli všetko to, čo nikto iný nevidel. Ďakujem aj za moje ratolesti :D Že vie Veronika super matematiku, ktorá ju baví. Za možnosť kreatívovania a za pokec. A pani učiteľke Tamare  za všetky dni v škôlke v dvoch generáciách.... :D :D :D      

P.S.: Vedeli pani učiteľky, že žiak Miško pekne kreslí a že má ten najkrajší úsmev??? Aj spolužiak z družiny Ludo krásne kreslil a celý školský rok som obdivovala ten obrázok jazvečíka na nástenke. Spolužiačke Evke som závidela že sa tak skvele učí, spolužiačke Mirke že je taká kočka :D  Vedeli ste, kto mal akú obľúbenú skupinu? Janka mala rada Jacksona, Zuzka Roxette, spolužiak Jozef 2 Unlimited ( a všade si kreslil ich znak ), Mirka Bon Joviho ...  Vladka mi požičiavala knižky zo série Medzi nami dievčatami .... ( keď ja si pamätám také hlúposti ... ) Vedel niekto, že aj z takého niekoho „tučnejšieho“ vyrastie riadny fešák? Vedeli ste, že z tej, čo nikdy nič nedosiahne a nikdy z nej nič nebude -  je MAMA ??? Vedeli učitelia, že tej ďalšej ( čo nič nevie, nič z nej nebude ... ) budú chodiť pochvaly a že sa budú zdieľať jej práce do celého sveta? :D :D :D

Všetkým, čo sa neučia zrovna najlepšie prajem nech sa nepoddajú a nech ukážu, čo je v nich najlepšie. Nech ukážu svoj talent, svoje nadanie.... či je to písanie básní, slohov, kreslenie, modelovanie, miešanie nápojov, varenie, šitie odevov, skok do diaľky, beh ... nech je to čokoľvek! Každý je originál !

Nechceme päťky! Je v nás viac !!!!!